Zimný spánok je pre medvede. Holandsko pre ovocinárov
Nám ovocinárom ľudia pomerne často kladú otázku, čo robíme v zime. Najčastejšia odpoveď, ktorá sa im zvyčajne dostane je pomerne prostá – striháme. V našom žargóne to znamená, že vykonávame zimný rez ovocných drevín. Ľudia sa v prvom momente zamyslia a uznanlivo pokývu hlavami. Je to predsa práca fyzicky i odborne náročná a jej nevyhnutnosť vie oceniť aj laik. V tom sa však zarazí a prekvapene sa opýta: ,,Celý čas?“ Vskutku, obdobie, počas ktorého sú rastliny odpočívajú je dlhé, niekedy aj viac než tri mesiace. Stromov a kríkov je však veľa a dni sú v zime krátke a studené. Napriek tomu majú zvedavci pravdu. Samozrejme, rez stromov nie je to jediné, čo v zime robíme. To najzaujímavejšie je pred nezainteresovanými očami azda najukrytejšie. Tí najlepší ovocinári totiž v zime vyhodnocujú, učia sa a plánujú. V tomto článku vás pozývame nahliadnuť do skrytej, ale mimoriadne dôležitej práce moderného slovenského ovocinára v 21. storočí.
Prečo Holandsko?
Holandsko si mnoho ľudí spája s množstvom vecí. Dreváky, syry, makarónky, veterné mlyny, to všetko je charakteristické pre krajinu tulipánov. Málokedy sa však o Holandsku hovorí ako európskej pôdohospodárskej veľmoci. Pre ilustráciu toho ako veľmi sú v ňom Holanďania dobrí, môže poslúžiť porovnanie s našou vlastnou krajinou. Holandsko má porovnateľnú rozlohu ako Slovensko, (41 543 km2) a takmer zhodnú výmeru poľnohospodárskej pôdy (12 670 km2). Tu sa však podobnosť bohužial končí. Kým Slovensko sa topí v hlbokom mínusovom salde obchodnej potravinovej bilancie -1,6 miliardy € (rozdiel medzi hodnotou dovezených a vyvezených potravín), Holandsko kraľuje celosvetovému rebríčku pozitívneho salda, s prebytkom viac ako +90 miliárd €. Oplatí sa ešte dodať, že Holandsko živí takmer trojnásobnú populáciu, viac ako 17 miliónov obyvateľov. Automaticky sa natíska otázka, ako je to možné? Odpoveď si necháme na koniec, zatiaľ sa uspokojíme s nad slnko jasnejším faktom, že od Holanďanov sa v tomto smere máme čo učiť. Už pri svojom vzniku v roku 2015 si naša spoločnosť povedala, že zákazníci u nás doma si zaslúžia to najlepšie ovocie, aké je v ľudských silách vypestovať. Predsavzali sme si, že na Slovensko prinesieme tie najmodernejšie postupy a technológie a budeme stáť v prvej línii pokroku v pestovaní drobného ovocia. Rozhodli sme sa dostať Slovensko na mapu, medzi tých najlepších. Nezaháľame preto a voľnejšie chvíle sme aj na začiatku januára 2020 využili na vzdelávanie.
Eck an Wiel
Dlhodobo spolupracujeme s popredným holandským odborníkom na pestovanie červených ríbezlí, Adrim van Eckom. Adri nás navštevuje minimálne dva krát do roka u nás v Dunajskej Lužnej. Pomáha nám pri analýze rozborov pôdy a listov, spoločne plánujeme výživové programy a závlahové dávky. Je hlboko presvedčeným vyznávačom biodiverzity a organického prístupu v sadoch. Namiesto invazívnych chemických zásahov sa jeho riešenia sústreďujú na podporu prirodzených predátorov jednotlivých škodcov, budovanie prirodzenej imunity a rezistencie rastlín, či rozvoj koreňovej sústavy. Tento rok nás pozval k svojmu priateľovi, špičkovému pestovateľovi ríbezlí v mestečku Eck en Wiel neďaleko rieky Rýn. Na jeho perfektne udržiavaných sadoch nám demonštroval inovatívne postupy, zameral sa pritom hlavne na tie, ktoré sú prenosné aj do našich podmienok.
Základnou mantrou každého holandského ovocinára, je efektivita. Keď pri nich stojíte, zreteľne cítite, že ich mozgy sa prehrievajú úvahami nad optimalizáciou toho, čo práve robia. Dá sa to chápať. V krajine, kde musíte aj brigádnikom povinne zaplatiť minimálne 15€/hod, si nízku efektivitu a prestoje jednoducho nemôžte dovoliť. Obzvlášť ak ste na jednom trhu s krajinami, v ktorých má vaša konkurencia omnoho nižšie náklady. Priemerný počet ríbezľových kríkov na hektár? Na Slovensku, 2000 – 3000 kusov. V Holandsku? Pod 10 000 nejdú. Výnosy na hektár? U nás do desať ton, Holanďania atakujú 30. Ak sa zastavíte a na chvíľu si budete všímať ako pracujú, užasnete. Neurobia navyše ani krok. Všetky práce, ktoré je možné spojiť spoja a vykonávajú súčasne. Oberači vážia ovocie už priamo počas zberu. Traktor, ktorý aplikuje postrek v sadoch, zároveň kosí. Prebytočná voda je zachytávaná, filtrovaná a znova využívaná. Samotný pohyb ľudí pôsobí dokonale organizovane, akoby centrálne riadený.
Ďalším nápadným faktom je, že Holanďania sú posadnutí detailami. Sčasti preto, že sú jednoducho pountičkári. Aj Nemcecká precíznosť pri nich bledne a sčasti preto, že venujú obrovskú pozornosť výskumu. Nie je náhoda, že najlepšia poľnohospodárska škola v Európe sídli v Holandsku, vo Wageningene. Investujú obrovské peniaze do výskumu a už dávno si všimli, že aj nenápadné a na prvý pohľad zanedbateľné detaily, prinášajú vo svojej súslednosti a reťazení gigantický rozdiel vo výsledku. V procese pestovania ovocia nie je nič, čo by v Holandsku považovali za bezvýznamné. Všetko merajú, zaznamenávajú, analyzujú. A potom testujú. Niekedy sa zo žartu zvykne vravieť, že ak má Holanďan v záhrade päť rovnakých stromov, o každý sa postará inak aby videl, ktorá starostlivosť bola najlepšia. Ide síce o zveličenie, napriek tomu je v ňom zrnko pravdy. V holandských sadoch často nájdete na rastlinách visačky, tabuľky a štítky, označujúce nejaký pokus. Holanďania vyskúmali a stanovili optimálne hodnoty svetelnosti, vlhkosti a výživy pre viac druhov rastlín, než akákoľvek iná zem sveta.
Tak napríklad. Už ste si niekedy kúpili hnojivo v kvetinárstve, zamiešali ho vo vode a poliali ním ovocnú pýchu vašej záhrady? Nepochybne ste sa potešili, že vašim rastlinkám sa bude lepšie dariť, ich úroda sa rozhojní a s pocitom sladkého zadosťučinenia hraničiaceho s profesionalitou ste si otvorili pivo. A teraz si to porovnajte s Holandským sadom. Kým aplikujú akékoľvek hnojivo, urobia rozbor pôdy, vody, listov, príp. substrátu. Zmerajú pH pestovateľského média, mineralizáciu a vodivosť závlahovej vody, katiónovú kapacitu pôdy a na niekoľko dní sa pohrúžia do analýz. A potom prídu s dokonalým receptom, šitým na mieru práve ich rastlinám. Upravia vodu, inteligentne a šetrne pridajú len toľko výživy, koľko rastlina potrebuje, jemne upravia kyslosť pôdy tak, aby zvýšili jej schopnosť viazať minerály.
Sú tiež mazaní obchodníci. Holandsko je drahá krajina, ktorá väčšinu svojich výrobkov vyváža a predáva v krajinách, ktoré sú podstatne chudobnejšie ako oni sami Napriek tomu sú nesmierne úspešní. Ako je to možné? Rovnako precízni ako pri pestovaní sú aj v obchode. Pozorne analyzujú vývoj trhu a prispôsobujú sa mu. Sú ceny za ríbezle v lete nízke? Nevadí. Investujeme do výskumu, zistíme ako ich skladovať a v dokonalej kvalite ich predáme v januári, keď o nich nikde inde ani nechyrujú a nákupcovia doma i vo svete nám zaplatia, čo si vypýtame.
Na spiatočnej ceste som sa svojmu spoločníkovi zmienil o neutešenom porovnaní slovenskej a holandskej obchodnej bilancie v poľnohospodárstve. Chvíľu zamyslene hľadel pred seba, potom pokrútil hlavou a povedal. „Keď sa vrátime domov, musíme s tým niečo urobiť.“
A tak sme sa vrátili. S popísanými zápisníkmi, plnými pamäťovými kartami fotografií a hlavami preťaženými nápadmi. Poľnohospodárstvo je dynamický, moderný a neustále sa rozvíjajúci segment. Množstvo technologických výdobytkov ho každodenne posúva míľovými krokmi v pred a úspech v ňom je neustály boj. Kto zaváha, zastaví sa, poľaví, kto zaspí na vavrínoch a pocite uspokojenia , veľmi rýchlo narazí na komerčnú realitu a ekonomické sklamanie. Pre nás je však naša práca vášeň.