18 jan

Zimný spánok je pre medvede. Holandsko pre ovocinárov

Nám ovocinárom ľudia pomerne často kladú otázku, čo robíme v zime. Najčastejšia odpoveď, ktorá sa im zvyčajne dostane je pomerne prostá – striháme. V našom žargóne to znamená, že vykonávame zimný rez ovocných drevín. Ľudia sa v prvom momente zamyslia a uznanlivo pokývu hlavami. Je to predsa práca fyzicky i odborne náročná a jej nevyhnutnosť vie oceniť aj laik. V tom sa však zarazí a prekvapene sa opýta: ,,Celý čas?“ Vskutku, obdobie, počas ktorého sú rastliny odpočívajú je dlhé, niekedy aj viac než tri mesiace. Stromov a kríkov je však veľa a dni sú v zime krátke a studené. Napriek tomu majú zvedavci pravdu. Samozrejme, rez stromov nie je to jediné, čo v zime robíme. To najzaujímavejšie je pred nezainteresovanými očami azda najukrytejšie. Tí najlepší ovocinári totiž v zime vyhodnocujú, učia sa a plánujú. V tomto článku vás pozývame nahliadnuť do skrytej, ale mimoriadne dôležitej práce moderného slovenského ovocinára v 21. storočí.

Prečo Holandsko?

Holandsko si mnoho ľudí spája s množstvom vecí. Dreváky, syry, makarónky, veterné mlyny, to všetko je charakteristické pre krajinu tulipánov. Málokedy sa však o Holandsku hovorí ako európskej pôdohospodárskej veľmoci. Pre ilustráciu toho ako veľmi sú v ňom Holanďania dobrí, môže poslúžiť porovnanie s našou vlastnou krajinou. Holandsko má porovnateľnú rozlohu ako Slovensko, (41 543 km2) a takmer zhodnú výmeru poľnohospodárskej pôdy (12 670 km2). Tu sa však podobnosť bohužial končí. Kým Slovensko sa topí v hlbokom mínusovom salde obchodnej potravinovej bilancie -1,6 miliardy € (rozdiel medzi hodnotou dovezených a vyvezených potravín), Holandsko kraľuje celosvetovému rebríčku pozitívneho salda, s prebytkom viac ako +90 miliárd €. Oplatí sa ešte dodať, že Holandsko živí takmer trojnásobnú populáciu, viac ako 17 miliónov obyvateľov. Automaticky sa natíska otázka, ako je to možné? Odpoveď si necháme na koniec, zatiaľ sa uspokojíme s nad slnko jasnejším faktom, že od Holanďanov sa v tomto smere máme čo učiť. Už pri svojom vzniku v roku 2015 si naša spoločnosť povedala, že zákazníci u nás doma si zaslúžia to najlepšie ovocie, aké je v ľudských silách vypestovať. Predsavzali sme si, že na Slovensko prinesieme tie najmodernejšie postupy a technológie a budeme stáť v prvej línii pokroku v pestovaní drobného ovocia. Rozhodli sme sa dostať Slovensko na mapu, medzi tých najlepších. Nezaháľame preto a voľnejšie chvíle sme aj na začiatku januára 2020 využili na vzdelávanie.

Eck an Wiel

Dlhodobo spolupracujeme s popredným holandským odborníkom na pestovanie červených ríbezlí, Adrim van Eckom. Adri nás navštevuje minimálne dva krát do roka u nás v Dunajskej Lužnej. Pomáha nám pri analýze rozborov pôdy a listov, spoločne plánujeme výživové programy a závlahové dávky. Je hlboko presvedčeným vyznávačom biodiverzity a organického prístupu v sadoch. Namiesto invazívnych chemických zásahov sa jeho riešenia sústreďujú na podporu prirodzených predátorov jednotlivých škodcov, budovanie prirodzenej imunity a rezistencie rastlín, či rozvoj koreňovej sústavy. Tento rok nás pozval k svojmu priateľovi, špičkovému pestovateľovi ríbezlí v mestečku Eck en Wiel neďaleko rieky Rýn. Na jeho perfektne udržiavaných sadoch nám demonštroval inovatívne postupy, zameral sa pritom hlavne na tie, ktoré sú prenosné aj do našich podmienok.

Základnou mantrou každého holandského ovocinára, je efektivita. Keď pri nich stojíte, zreteľne cítite, že ich mozgy sa prehrievajú úvahami nad optimalizáciou toho, čo práve robia. Dá sa to chápať. V krajine, kde musíte aj brigádnikom povinne zaplatiť minimálne 15€/hod, si nízku efektivitu a prestoje jednoducho nemôžte dovoliť. Obzvlášť ak ste na jednom trhu s krajinami, v ktorých má vaša konkurencia omnoho nižšie náklady. Priemerný počet ríbezľových kríkov na hektár? Na Slovensku, 2000 – 3000 kusov. V Holandsku? Pod 10 000 nejdú. Výnosy na hektár? U nás do desať ton, Holanďania atakujú 30. Ak sa zastavíte a na chvíľu si budete všímať ako pracujú, užasnete. Neurobia navyše ani krok. Všetky práce, ktoré je možné spojiť spoja a vykonávajú súčasne. Oberači vážia ovocie už priamo počas zberu. Traktor, ktorý aplikuje postrek v sadoch, zároveň kosí. Prebytočná voda je zachytávaná, filtrovaná a znova využívaná. Samotný pohyb ľudí pôsobí dokonale organizovane, akoby centrálne riadený.

Ďalším nápadným faktom je, že Holanďania sú posadnutí detailami. Sčasti preto, že sú jednoducho pountičkári. Aj Nemcecká precíznosť pri nich bledne a sčasti preto, že venujú obrovskú pozornosť výskumu. Nie je náhoda, že najlepšia poľnohospodárska škola v Európe sídli v Holandsku, vo Wageningene. Investujú obrovské peniaze do výskumu a už dávno si všimli, že aj nenápadné a na prvý pohľad zanedbateľné detaily, prinášajú vo svojej súslednosti a reťazení gigantický rozdiel vo výsledku. V procese pestovania ovocia nie je nič, čo by v Holandsku považovali za bezvýznamné. Všetko merajú, zaznamenávajú, analyzujú. A potom testujú. Niekedy sa zo žartu zvykne vravieť, že ak má Holanďan v záhrade päť rovnakých stromov, o každý sa postará inak aby videl, ktorá starostlivosť bola najlepšia. Ide síce o zveličenie, napriek tomu je v ňom zrnko pravdy. V holandských sadoch často nájdete na rastlinách visačky, tabuľky a štítky, označujúce nejaký pokus. Holanďania vyskúmali a stanovili optimálne hodnoty svetelnosti, vlhkosti a výživy pre viac druhov rastlín, než akákoľvek iná zem sveta.

Tak napríklad. Už ste si niekedy kúpili hnojivo v kvetinárstve, zamiešali ho vo vode a poliali ním ovocnú pýchu vašej záhrady? Nepochybne ste sa potešili, že vašim rastlinkám sa bude lepšie dariť, ich úroda sa rozhojní a s pocitom sladkého zadosťučinenia hraničiaceho s profesionalitou ste si otvorili pivo. A teraz si to porovnajte s Holandským sadom. Kým aplikujú akékoľvek hnojivo, urobia rozbor pôdy, vody, listov, príp. substrátu. Zmerajú pH pestovateľského média, mineralizáciu a vodivosť závlahovej vody, katiónovú kapacitu pôdy a na niekoľko dní sa pohrúžia do analýz. A potom prídu s dokonalým receptom, šitým na mieru práve ich rastlinám. Upravia vodu, inteligentne a šetrne pridajú len toľko výživy, koľko rastlina potrebuje, jemne upravia kyslosť pôdy tak, aby zvýšili jej schopnosť viazať minerály.

Sú tiež mazaní obchodníci. Holandsko je drahá krajina, ktorá väčšinu svojich výrobkov vyváža a predáva v krajinách, ktoré sú podstatne chudobnejšie ako oni sami Napriek tomu sú nesmierne úspešní. Ako je to možné? Rovnako precízni ako pri pestovaní sú aj v obchode. Pozorne analyzujú vývoj trhu a prispôsobujú sa mu. Sú ceny za ríbezle v lete nízke? Nevadí. Investujeme do výskumu, zistíme ako ich skladovať a v dokonalej kvalite ich predáme v januári, keď o nich nikde inde ani nechyrujú a nákupcovia doma i vo svete nám zaplatia, čo si vypýtame.

Na spiatočnej ceste som sa svojmu spoločníkovi zmienil o neutešenom porovnaní slovenskej a holandskej obchodnej bilancie v poľnohospodárstve. Chvíľu zamyslene hľadel pred seba, potom pokrútil hlavou a povedal. „Keď sa vrátime domov, musíme s tým niečo urobiť.“

A tak sme sa vrátili. S popísanými zápisníkmi, plnými pamäťovými kartami fotografií a hlavami preťaženými nápadmi. Poľnohospodárstvo je dynamický, moderný a neustále sa rozvíjajúci segment. Množstvo technologických výdobytkov ho každodenne posúva míľovými krokmi v pred a úspech v ňom je neustály boj. Kto zaváha, zastaví sa, poľaví, kto zaspí na vavrínoch a pocite uspokojenia , veľmi rýchlo narazí na komerčnú realitu a ekonomické sklamanie. Pre nás je však naša práca vášeň.

04 dec

O dvanástich mesiačikoch

Väčšina z nás pravdepodobne pozná rozprávku o mladom dievčatku, ktoré roztopašná macocha opakovane posiela hlboko do zasneženej hory, aby odtiaľ uprostred treskúcej zimy priniesila fialky, jahody a jablká.

Už menej si však uvedomujeme, že vďaka globalizovanej ekonomike sme sa na takéto macochy zmenili prakticky všetci. A hoci nám za pokúšanie prírody nehrozí trest v podobe umrznutia v hore ako macoche (dúfajme), naše správanie isté riziká predsa len prináša.

Zdravý sedliacky rozum a elementárna logika sú totiž neúprosné, v zime skátka na Slovensku žiadne ovocie nedozrieva. To celkom pochopiteľne znamená, že všetky mandarinky, pomaranče, avokáda, hurmikaky, jahody, maliny, čučoriedky a iné ovocné lahôdky, ktorými si radi spestrujeme jedálniček vo vianočných časoch, sú na Slovensko privážané. A keďže na ich dozrievanie je potrebné presne opačné ročné obdobie, ako panuje u nás, obvykle musia byť dovážané z obrovskej diaľky, mimo nášho kontinentu.

Niekto by mohol namietať, že ovocie predsa len premiestňujeme, realita je však ako vždy o čosi zložitejšia a ako obvykle súvisí s pesticídmi.

MRL

Pojem MRL je aktuálne veľmi skloňovaný a všetko čo s ním súvisí, sa za posledné roky stalo horúcou témou. Vďaka tomu je čoraz známejší aj laickej verejnosti. Maximal residue levels, alebo po slovensky maximálna prípustná úroveň zbytkových pesticídov je hodnota stanovená vedeckými autoritami, určujúca maximálny povolený objem pozostatkov pesticídov v potravinových produktoch. Táto hodnota by mala zaručovať zdravotnú bezpečnosť každej potraviny. Preto je pre každý ich druh a každú účinnú látku odlišná. Zvyčajne je vyjadrená v mg/kg a každý si ju môže skontrolovať na webovom portáli Európskej komisie:

https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/max_residue_levels_en

Potešiteľným faktom je, že Európska únia má hodnoty MRL stanovené najprísnejšie na celej našej planéte. Znamená to, že ovocie (ale aj potraviny vo všeobecnosti) vypestované a uvádzané na trh v EÚ by malo byť to chemicky najčistejšie, s akým sa na svete môžete stretnúť. Ako obvykle tu však máme niekoľko ALE. Ako sme si už povedali, ovocie, ktoré konzumujeme v zimnom období pochádza z Európy iba veľmi výnimočne. Pestovatelia z Latinskej Ameriky, Indie, Ázie i Ameriky sa v domácej produkcii riadia vlastnými MRL štandardmi a tie sú v absolútne drvivej väčšine prípadov vyššie ako je tomu v EÚ. Samozrejme, EÚ má právo aj povinnosť kontrolovať tovar, ktorému umožní preniknúť na svoj trh. Z podstaty veci je však veľmi komplikované skontrolovať všetko importované ovocie, veď ide rádovo o milióny šarží, tisícov transportných lodí a lietadiel a miliardy kusov ovocia. Ani precízne a poctivé krajiny západnej Európy nedokážu skontrolovať všetok tovar v uspokojivej miere, na Slovensku sa ročne realizuje niekoľko stoviek odberov vzoriek ovocia. Oficiálne autority sa spoliehajú na viacstupňovú kontrolu, tzn. na inšitúcie v krajine pôvodu a v neposlednom rade aj na naše domáce obchodné reťazce. Tie majú zavedené systémy kontroly spoľahlivosti dodávateľov založené na viacročnej spolupráci a pravidelných opakovaných odberoch vzoriek. Čiastočne tak suplujú poddiimenzovanú štátnu kontrolu.

Je však potrebné si uvedomiť, že nie všetko ovocie sa do našich domácností dostáva len cez reťazce. Vo všeobecnosti tak možno presvedčivo konštatovať, že ovocie s pôvodom v krajinách EÚ je zdravotne bezpečnejšie, ako ovocie importované z tretích krajín.

Riziko č. 2 - Nie je EÚ ako EÚ

Aby toho nebolo málo, máme tu ešte ďalší problémový faktor. Ako sme už povedali, kvalitatívne štandardy ovocia pochádzajúceho z EÚ sú veľmi vysoké a väčšinou sa nemusíme obávať o ich bezpečnosť. Aj tu však platia rozdiely, ktoré sme si už zrejme všetci zažili na vlastnej koži, napr. v súvisloti s poľským mäsom a soľou alebo španielskými citrónmi.

Je dobré vedieť, že nariadenia Európskej únie ponechávajú jednotlivým členským krajinám absolútnu slobodu v rozhodnutí, ktoré prípravky na ochranu rastlín (POR) umožnia svojim občanom aplikovať. V praxi to znamená, že pestovateľ v Poľsku môže aplikovať napr. na čučoriedky iné prípravky, ako Slovák, Čech, Nemec, či Španiel. Jedinou podmienkou je, aby bola konkrétna látka schválená EÚ (opäť možno skontrolovať odkaz vyššie). Niektoré krajiny, medzi nimi aj Slovensko, však uplatňujú vlastnú politiku v aplikovaní pesticídov, vysoko nad rámec povinnosti z EÚ. Naše úrady sa rozhodli byť v tomto ohľade oveľa prísnejšie (čo možno vnímať pozitívne) a nepovoliť ani množstvo pesticídov, ktoré sa v iných členských štátoch bežne používajú. Preto prakticky pri všetkých ovocných druhoch platí, že slovenskí pestovatelia majú k dispozícii oveľa menší výber prípravkov, než okolité členské štáty.

Na tento problém sú už krátke aj reťazce so svojou ochrannou politikou. V zmysle legislatívy EÚ totiž musia pri posudzovaní laboratórnych výsledkov z odobratých vzoriek akceptovať prítomnosť látok, povolených v členskom štáte, z ktorého pochádza pestovateľ. A rozdiely v povolených aplikáciách môžu byť vskutku obrovské:

Z uvedenej grafiky je nám jasné, že napr. čučoriedky dovezené zo Španielska, Poľska alebo Chile môžu a veľmi často aj obsahujú, celkom iné spektrum účinných látok, ktoré Slovensko svojim vlastným pestovateľom používať nedovoľuje. Slovensko je prísne na seba, malo by byť aj na druhých. V tomto smere nás však dokáže ochrániť jedine samotný spotrebiteľ – ocenením a kúpou domáceho tovaru.

Dôvera a etika nadovšetko

Ak ste sa prečítali až sem, máte už zrejme hlavu ťažkú od množstva informácii a odbornej terminológie. Našťastie, záver nemôže byť jednoduchší. Sezónnosť, ktorú takmer posvätne dodržiavali naši predkovia, mala svoj hlboký racionálny základ. V lete a na jeseň sa živili darmi lokálnej prírody a tie trvácnejšie z nich uchovávali na zimu nakladaním, zaváraním, sušením, chladením a podobne. Je dobré, že moderná globalizovaná éra rozširuje naše možnosti, napriek tomu by sme si mali zachovať chladnú hlavu a nezabúdať na to, že všetko má svoju cenu. Transport nie je vždy odpoveďou na všetko a okrem početných výhod prináša aj riziká. V konečnom dôsledku platí aj v obchode to isté ako pri nás ľuďoch, najlepším spôsobom výberu je dôvera. Dôvera má však dve ruky, jednu vystiera k tomu, ktorý dôveruje a druhú k tomu, ktorý nesmie jeho dôveru sklamať. Kupujme to, čo poznáme.

Je na mieste položiť si otázku, či nie sú kvalitné slovenské jablko alebo sušená slivka lepším darčekom pod stromček (pre naše zdravie) ako venezuelské avokádo, indické hurmikaky či juhoafrické pomaranče.

Pre váš obrovský záujem sme sa rozhodli nasledujúci blog venovať postrekom, pesticídom a chemickej ochrane rastlín. Zboríme pár mýtov a povieme si fakty o tom, ako je to s ošetrovaním ovocia v skutočnosti, napríklad aj v našej spoločnosti. Vysvetlíme vám, ako nepodliehať hoaxom a naopak, ako si spotrebiteľsky inteligentne vybrať zdravé a bezpečné ovocie. Krásne a zdravé sviatky.

01 nov

Je drobné ovocie drahé?

Drahí priatelia, dodatočne vám patrí veľká vďaka za návštevu v našom stánku počas jablkového hodovania 2019. Napriek nepriaznivému počasiu ste sa zúčastnili skutočne v hojnom počte. Zvláštna vďaka patrí tým z vás, ktorí sa okrem samotnej návštevy nášho stánku, aj zapojili do spotrebiteľského prieskumu. Vďaka vám sme získali cenné údaje, ktoré nám pomôžu ponúknuť našim zákazníkom ešte kvalitnejšie ovocie.

Z viac ako 50 vyplnených dotazníkov ste až v 36 označili, že súhlasíte s tvrdením: Drobné ovocie je drahé. Tomuto suverénnemu víťazovi v kategóri najčastejšia odpoveď, však dýcha na krk ďalšia: O drobnom ovocí mám málo informácii (28x).

Takáto skladba vašich názorov nás priviedla k dvom rozhodnutiam. Po prvé, založíme pravidelnú blogovú sekciu tu na našom webe, v ktorej sa pousilujeme vaše vedomosti dopĺňať kvalitnými informáciami, na ktoré bežne len tak nenarazíte. A po druhé, hneď tento prvý blog venujeme pálčivej otázke – je drobné ovocie skutočne drahé?

Aby sme na túto otázku dokázali nájsť relevantnú odpoveď, je nutné stanoviť si určité východiská, pretože už samotný pojem „drahý“ je veľmi relatívny. Pre každého označuje inú cenu a obvykle vychádza z príjmu konkrétneho zákazníka. Ďalej je nutné cenu vnímať vždy vo vzťahu k typu tovaru, za ktorý je zaplatená. Napríklad, zrejme všetci sa zhodneme, že 10 000 € je veľký peniaz. Ale ak by ste si zaň mohli kúpiť 5-izbový rodinný dom, považovali by ste taký dom za drahý?

Iste, ide o extrémny príklad, dobre však ilustruje spotrebiteľské uvažovanie a relativitu ceny vo vzťahu k hodnote tovaru. K tomu pridajme fakt, že ľudia bežne utrácajú v priemere 20-40% svojich prostriedkov za tovar, ktorý v skutočnosti nepotrebujú a dokonca až 8% za tovar, ktorý im vyslovene škodí (alkohol, cigarety, sladené nápoje a pod.).

Skúsme si teda drobné ovocie zasadiť do podobného spotrebiteľského rámca. Inak povedané, čo ľudia spravia s drobným ovocím, ktoré si kúpia?

Tento graf nám ukazuje, ako zákazníci vnímajú drobné ovocie, ktoré kupujú. Pre absolútnu väčšinu z nich je tým, čomu angličtina hovorí „snack“, čeština „pamlsok“ a slovenčina nie celkom presne „desiata“. V princípe však ide o to, že drobné ovocie obvykle vyzobkáme čerstvé tak, ako sme ho kúpili, teda bez akejkoľvek úpravy, s cieľom doplniť aktuálny stav energie a trochu si pomaškrtiť.

Vieme teda, aký je náš vzťah k drobnému ovociu a kvôli čomu ho jeme. Pozrime sa teraz pre porovnanie na iných predstaviteľov kategórie „snack/pamlsok/desiata“, ktorí sa v našej krajine tešia najväčšej obľube a len sotva niekomu napadne sťažovať sa na ich cenu:

Zdá sa, že tým je povedané všetko. Slovenskí spotrebitelia radi a často nakupujú nezdravé maškrty, ktorých priemerná cena je buď rovnaká alebo podstatne vyššia, než cena drobného ovocia a to dokonca na rovnaký účel. Samozrejme, ani v prípade bobuliek nie je cena ako cena. Keď k tomu pripočítate zdravotné benefity, ktoré tento druh „snacku“ prináša, ponúka sa celkom nová odpoveď na ozázku – Je drobné ovocie drahé?

25 sep

Jablkové hodovanie 2019

Všetci milovníci jesenných dožinkov, oberačiek a hodov, pozor! Už 5.10. sa v areáli spoločnosti Dobré Jablká na Lipnickej ulici 162 v Dunajskej Lužnej uskutoční ďaľší ročník obľúbeného podujatia – Jablkové hodovanie.

Samozrejme, spoločnosť Slovberry pri tom nesmie a nebude chýbať. A ako vždy si pri tom neodpustíme aj trochu tej osvety. Náš predajný stánok vás tento raz prevedie svetom importovaného ovocia a dozviete sa o dovoze veci, ktoré vám v žiadnom obchode nepovedia. A na konci sa možno na domáce ovocie pozriete z úplne inej perspektívy.

Ako obvykle, máme pre vás pripavenú súťaž a aj niekoľko noviniek. Tento rok vám premiérovo v našom stánku ponúkneme, dokonca aj v októbri, slovenské drobné ovocie – čučoriedky a maliny a tiež niekoľko prekvapení v našom sortimente.